Umenie počúvať

„Musíte počúvať svoje telo, pretože vaše telo počúva vás.“ Phil McGraw

Počúvanie je akt trpezlivosti

Počúvanie ako také môže byť častokrát náročné. Verte mi, viem, o čom hovorím, a nemám teraz na mysli počúvanie svojho tela. K tomu sa dostaneme neskôr. 🙂 Chcela by som, aby ste sa na chvíľu zamysleli nad tým, akými ste poslucháčmi v bežnom živote. S trpezlivosťou vypočujete kohokoľvek, lebo ste sa narodili ako bútľavé vŕby a ľudia sa vám zdôverujú s ľahkosťou? Ste nedočkaví a v duchu sa pýtate, kedy ten rozhovor skončí, lebo každé slovo druhého vám pripomína zdĺhavú okľuku k pointe? Položte si ruku na srdce a spýtajte sa: „Aký som poslucháč?“ Odpoveď je vo vás. 🙂

Počúvanie je akt, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, súcit a predovšetkým prax. To, akí sme poslucháči o nás vypovedá veľa. Naše umenie počúvať sa často prenáša aj na jogové podložky. To, ako dokážeme načúvať svojmu okoliu nám napovie, ako veľmi dokážeme vypočuť, čo nám hovorí naše telo.

Ako začať počúvať svoje telo?

Viem, že som nebola vždy tou najlepšou poslucháčkou a poznám všetky dôvody, prečo tomu bolo tak. 🙂 Ak máme hlavu zaplnenú myšlienkami, ktoré sa v nej hromadia ako odpad, počúvať ostatných, seba aj svoje telo môže byť veľmi náročné, nie však nemožné. Naučiť sa počúvať vyžaduje rovnakú prácu na sebe samom ako napríklad učiť sa jogové ásany či meditovať. A to každý deň. 🙂

Na začiatku mojej jogovej cesty bol koncept „počúvať svoje telo“ veľkou neznámou. Pritom naše telo nám neustále hovorí, ak je niečo správne, nesprávne, alebo inak než zvyčajne. Počúvam predsa ušami, ako by som nejakým spôsobom mohla komunikovať so svojim telom? Našťastie, dnes už si túto otázku nekladiem, lebo viem, že naše telo k nám vysiela signály neustále rovnako ako svet okolo nás a my sa im učíme rozumieť.

Z môjho uhla pohľadu počúvať svoje telo sa rovná vedome si uvedomovať každú jeho časť. Zo začiatku sa nám niečo také môže zdať nepredstaviteľné, nakoľko naša hlava je počas dňa zahltená myšlienkami, úlohami a tým, čo sa deje okolo nás. Vytesní všetko ostatné a my sa v zhone zabudneme spojiť so sebou samým. Namiesto toho sme spojení s tým, čo nám častokrát neslúži. Možno práve zastaviť sa uprostred dňa a nechať chaos len tak plynúť okolo nás, uzavrieť sa vo svojej vlastnej bubline, nadýchnuť sa a vedome sa zamerať na naše telo, je tým správnym začiatkom, ako ho počúvať. Pokiaľ na niečo podobné nemáme počas dňa čas, alebo si na to jednoducho nespomenieme, veľmi dobre nám k tomuto učeniu postačí chvíľka pre seba po návrate z práce, ešte lepšie je ráno po prebudení.

Nájdite si svoje miesto, kde vás nikto nebude vyrušovať a pokojne sa usaďte, alebo si ľahnite. Postupne prenášajte svoju pozornosť na jednotlivé časti svojho tela a uvedomujte si ich. Vedome sa zamerajte na vaše chodidlá, lýtka, kolená, stehná, postupne posúvajte svoju pozornosť celým telom. Tak, čo vám hovorí vaše telo?

Ak budete v tejto práci konzistentní, čoskoro budete v súlade so svojim telom nielen na jogovej podložke, ale aj v bežnom živote.

Naše telo a myseľ tvoria jeden celok

„A povedal som svojmu telu potichu: ‚Chcem byť tvoj priateľ.‘ Zhlboka sa nadýchol a odpovedal: ‚Na toto som čakal celý život.‘“ Nayyirah Waheed

Naše telá nám neustále posielajú správy v snahe nájsť rovnováhu medzi telom a mysľou. „Počúvať svoje telo“ je o pochopení toho, čo tieto znaky môžu znamenať, a predovšetkým o rešpektovaní jeho jedinečných potrieb. Namiesto toho, aby sme sa zasekli v strnulosti diét, rôznych nálepiek, ako máme vyzerať a toho, čo nám káže spoločnosť, dajme priechod svojej intuícii.

Vždy som sa starala o svoje telo, ale až neskôr som si uvedomila, že ma viedli čísla, čo bol presný opak toho, po čom moje telo túžilo naozaj. Každý deň som prešla 15 000 krokov bez ohľadu na to, či sa mi chcelo alebo nie. Pracovala som osem hodín denne, aby som si na konci dňa vyškrtla všetky položky na zozname úloh. Celé týždne som si zapisovala kalórie do kalorických tabuliek a ignorovala bolesti hlavy či škvŕkanie v žalúdku. Konečne som však mala pocit, že som naplnila nejaké ciele. Prečo som teda nebola spokojná?

Možno vám niečo z toho znie povedome. Možno cvičíte napriek bolesti, pracujete až do vyčerpania a jete tak, že sa cítite ešte viac unavení, nafúknutí alebo chorí. Až vtedy začne vaša myseľ kričať hlasnejšie a vy konečne pochopíte, že vaše telo s vami komunikuje, snaží sa vám niečo povedať. Vraví vám, že mu (ne)vedomky spôsobujete bolesť, hoci váš pôvodný zámer nemusel byť zlý.

Najjednoduchší spôsob, ako spojiť svoje telo a myseľ, je použiť kombináciu dychu a hmatu. Začnite tým, že si položíte ruku na srdce (tentokrát naozaj 🙂). Všimnite si, ako vám pod dlaňou bije srdce a ako sa vám s každým nádychom dvíha a klesá hrudník. Teraz zatvorte oči a zhlboka sa nadýchnite do brucha. Chvíľu zadržte dych a potom pomaly vydýchnite.

Začnite tým, že budete premýšľať o svojom tele a prehovárať k nemu s láskou a rešpektom. Ak si nie ste istí, ako to urobiť, skúste zopakovať nasledovné formulácie (kľudne aj počas cvičenia, ktoré som opísala vyššie):

Teraz sa opýtajte svojho tela, čo potrebuje, aby sa hneď cítilo lepšie. Možno je to pohár vody, možno spánok či prechádzka. Keď odpovie, buďte pripravení splniť mu túto potrebu. 🙂

Naše telo s nami komunikuje aj na jogovej podložke

Pri cvičení som sa často stretávala so svojou mentálnou rečou: „Zatlač silnejšie“, „Zodvihni tú nohu vyššie“, „Toto je také ťažké udržať, asi sa na to vykašlem“, „Som úplne mimo rovnováhy“, „Joga možno nie je pre mňa, hoci sa mi páči“, „Keď to dokážu ostatní, prečo nie ja?“ A potom prišiel hnev. Žiadna z týchto myšlienok mi skutočne nepomohla naučiť sa počúvať. Bojovala som svoju vnútornú vojnu dovtedy, kým som nepochopila, že najdôležitejšie je prestať na seba tlačiť, neporovnávať sa s ostatnými ale ísť vlastným tempom. Skutočne som sa spýtala svojho tela, čo mi našepkáva. Hneď mi bolo jasné, že kvalita cvičenia jogových ásan vyžaduje, aby som bola pozornejšia k tomu, ako sa pohybujem na jogovej podložke.

Postupné presadzovanie sa do pózy bolo menej dôležité. Namiesto toho sa moja cesta k ásane premenila na jemné vylaďovanie tela s dychom a mysľou. Všetko išlo zrazu ľahšie. Vedome som aktivovala svaly, uvoľňovala napätie a zastavila sa na mieste, ktoré bolo a je pre moje telo vhodné. Naučila som sa ho chápať a prijala tak jeho vnútorné vedenie.

Naučila som sa rešpektovať svoje fyzické limity a dešifrovať bolesť od nepohodlia. Joga môže byť občas o hľadaní komfortu v diskomforte, je však dôležité koncept tohto spojenia pochopiť. V krátkom čase som začala rozlišovať moje hlasy v hlave od toho, čo mi moje telo skutočne hovorilo a potrebovalo: trochu sa natiahnuť, trochu povoliť, zostať tu o niečo dlhšie, predĺžiť sa, uzemniť sa…

Naše telo je inteligentné a múdre. Ak mu dovolíme konať v jednote s našou mysľou, pomôže nám zbaviť sa reaktívneho myslenia o sebe a znepokojujúce emócie nahradí vnútorným prežívaním duše, srdca a ducha. Počúvanie je v konečnom dôsledku aktom lásky a súcitu. Ak dokážeme počúvať, potichu rastieme. Akt počúvania nás privedie bližšie k sebe samému a ďalej od nálepiek ja, moje, ego a pod. Ak budeme rešpektovať naše telo bez pochybovania či posudzovania, naučíme sa počúvať celou svojou bytosťou každý deň – na podložke aj mimo nej.

Naše telo si zaslúži rešpekt

Na záver

Pripomeňte si, akí ste dôležití nielen pre seba, ale aj pre ľudí okolo vás. Záleží na tom, čo si myslíte, ale aj na tom, čo cítite. Na vašom tele záleží. A keď si to telo uctíte tým, že sa k nemu budete správať s láskou a rešpektom, bude reagovať rovnako. Ako hovorí Jim Rohn: „Starajte sa o svoje telo. Je to jediné miesto, kde musíte žiť.“

Vaša Zuzka Bilavská

Pozn.: Niektoré úryvky sú inšpirované blogom Tiny Buddha – jednoduchá múdrosť pre zložitý život.